Regionálna Televízia Žiar
Dokončite nákup. Doprava je zdarma a doručenie do 10 dní.
Výprázdniť košík
V košíku máte v cene

Aj Žiar má svoj kultový vrch, akú úlohu zohral počas II.svetovej vojny

Aj Žiar má svoj kultový vrch, akú úlohu zohral počas II.svetovej vojny
28.augusta horela na Šibeničnom vrchu vatra. Pripomenuli sme si 75. výročie SNP.                              &nb...

28.augusta horela na Šibeničnom vrchu vatra. Pripomenuli sme si 75. výročie SNP. Šibák si však  pamätá oveľa viac.

Sú mestá, ktoré majú svoje kultové vrchy, nemusia byť vysoké, stačí, aby sa k nim viazala nejaká historická udalosť, prípadne, aby boli na nich pamätníky, ktoré sa viažu k histórii mesta. Takýmto vrchom je pre niekdajší Sv. Kríž nad Hronom, či dnešný Žiar nad Hronom, Šibeničný vrch.

Je to dnes už vlastne jeden z posledných vrchov, ktoré sú zvrásnené zákopmi po bojovej činnosti z druhej svetovej vojny. Tieto sa už pomaly, ale iste, zrovnávajú s terénom a zarastajú krovím. Práve zvyšky týchto zákopov sú zaujímavé, najmä z hľadiska ich vzniku. Podľa všetkého zákopy vznikli pri budovaní obrany pred vstupom nemeckej armády zo smeru od Handlovej.

Z vtedajšieho Sv. Kríža nad Hronom sa stal strategický bod, v ktorom sa malo zabrániť prieniku nemeckej armády na Zvolen, pričom nemecké vojská postupovali z dvoch smerov - hlavný úder sa očakával od Handlovej a druhý popri rieke Hron od Žarnovice. Celú obranu organizovala československá armáda a na zabránenie prieniku nemeckej armády bola určená podskupina "Ipeľ" so sídlom vo Sv. Kríži.

Vychádzajúc z historického článku P. Bosáka "Organizácia I. Československej armády na Slovensku". Táto podskupina s veliteľom majorom Kovačovičom patrila priamo pod veliteľstvo vojenskej obrannej oblasti v B. Bystrici s veliteľom plukovníkom Pavlom Kunom. Podskupina "Ipeľ" mala za úlohu prehradiť smer Handlová - Sv. Kríž a mala k dispozícii peší prápor s veliteľom kpt. Búrikom, ďalej peší prápor kpt. Kapišinského, kpt. Orolína a kpt. Felcmana, posilnený delostreleckým oddielom a čatou tankov.

Pavol Kuna, narodený r. 1895 v Liptovskom Mikuláši, zomrel r. 1982 v Levoči, dôstojník čs. a slov. armády, v roku 1948 bol ako generálmajor preradený do zálohy. V čase SNP prešiel s viacerými pracovníkmi Ministerstva národnej obrany Slovenského štátu do Banskej Bystrice, kde zastával rad veliteľských funkcií. Zúčastnil sa aj obrany Svätého Kríža nad Hronom.

Historici o týchto bojových formáciách hovoria nasledovné fakty:

22. peší prápor "Hornád" s veliteľom kpt. Búrikom (rodák z Dolnej Lehoty, nar. r. 1913). Prápor vznikol koncom augusta 1944 z príslušníkov 3. pešieho pluku a záložníkov. Z Môťovej bol zasadený do priestoru Dúbravy pod velením kpt. Galbu. Do 24. septembra prápor budoval obranné postavenia pri Žiari nad Hronom, na Švábe pri Kremnici, Kozelníku a Banskej Belej, Železnej Brezničke, Jalnej, Dúbrave, Hronskej Breznici. Koncom septembra bol zasadený do obrany v rámci podskupiny "Ipeľ", do druhého sledu, na terénnej čiare: Vieska - Ladomer - Lutila. Na tejto čiare zastavili 4. októbra 1944 postup pluku SS Schill a od 5. októbra sa boje stabilizovali na terénnej čiare: Breznica - Dúbrava - kóta 571 Hrádok - kóta 827 Hernička aj zásluhou práporu "Hornád". Potom prápor úspešne bojoval na smeroch: Žiar nad Hronom - Zvolen i Banská Štiavnica - Hronská Breznica. Po ústupe zo Zvolena prápor ustupoval na Poľanu, kde sa rozpadol pod tlakom nepriateľa začiatkom novembra 1944.

Ďalším tu usadeným práporom bol 26. peší prápor "Bečva" s veliteľom kpt. Kapišinským a samozrejme celým radom ďalších veliteľských funkcionárov. Prápor vznikol v polovici septembra 1944 z jednotiek martinskej posádky po doplnení záložníkmi z Turca. Zabezpečoval prechody cez pohorie Žiar na smere Nemecké Pravno (dnes Nitrianske Pravno) - Jasenovo. Neskôr prápor doplnili zvyškami bojovníkov od práporu Galba a presunuli ho k 3. taktickej skupine, kde dostal krycie meno "Bečva" ako súčasť podskupiny "Ipeľ", so zaradením do obranného úseku Žiar nad Hronom - Lutila. 4. októbra 1944 pluk SS Schill prelomil obranu povstalcov zo smeru Lutila a obsadil starú Kremničku. Prápor ustúpil k pešiemu práporu "Hornád". neskôr bol zaradený do bojov severozápadne od Hronskej Breznice.

Pozrime sa na osud ďalšieho pešieho práporu "Orolín", ktorého veliteľom bol kpt. Ján Orolín. Podľa historických faktov práve tento prápor v bojoch o zabránenie vstupu nemeckej armády do Žiarskej kotliny dopadol najhoršie.

Dňom 22. septembra 1944 bol zriadený peší prápor, ktorý prehradzoval smer od Handlovej na Žiar nad Hronom, severne od Novej Lehoty. Už 23. septembra prápor zasiahol do bojov, ale pod tlakom nepriateľa ustúpil na Janovu Lehotu. Tu bol prápor ostreľovaný a bombardovaný vlastným letectvom, pričom utrpel značné straty. Počas bojov o Janovu Lehotu prápor utrpel ďalšie straty v počte 397 mužov, kde zvyšky jednotiek zaradili do práporu "Bečva". Dňom 30. septembra 1944 prápor prestal existovať.

Bojov v okolí Janovej Lehoty sa zúčastnil aj 27. peší prápor "Ondava" s veliteľom Františkom Felcmanom a ani ten tu nebol úspešný a to aj preto, že boje boli veľmi urputné. Majme na mysli, že išlo o preniknutie do Svätého Kríža nad Hronom.

O tomto prápore hovorí historik Pavel Bosák:

"1. a 2. rota boli vytvorené z jazdeckých eskadrón, ktoré došli od 2. taktickej skupiny z Brezna. 3. a 4. rota boli vytvorené z rôt, ktoré prišli z výcvikového strediska 1. taktickej skupiny. Tu bolo veľa dobrovoľníkov Slovákov i Čechov, mnohí z nich nekonali vojenskú službu a absolvovali len krátky výcvik vo výcvikovom stredisku. Prápor bol zasadený 3. a 4. rotou do útoku na Janovu Lehotu 26. septembra, ktorý sa skončil nezdarom a roty boli rozbité, hoci vojaci aj velitelia bojovali statočne. Rote pod velením npor. Sámela udelilo veliteľstvo čs. armády za boj pochvalu. Zo zvyškov rôt sformovali jednu rotu a pod velením npor. Kreihansla ju zaradili do práporu "Dunaj".

Fotografie, ktoré sú v tejto časti publikované, sú od autora Ing. Duchoňa, pravdepodobne brata veliteľa delostreleckej batérie kanónov vzor 15 "Duchoň" kalibru 7,5 cm poručíka dr. Fedora Duchoňa. Práve účastníci tejto batérie vykopali zákopy na Šibeničnom vrchu.

Kopanie zákopov na Šibeničnom vrchu si pamätal aj Jozef Lupták, dlhoročný pracovník žiarskej hlinikárne, ktorý sa práve vtedy vrátil do Sv. Kríža ako čerstvý maturant zo zvolenského gymnázia. Npor. Donoval, ktorý obranu organizoval, mu hovorí: "No tak, čerstvý maturant, vieš čo sú to vrstevnice? Vieš čítať z mapy? Áno? Tak to tu budeš organizovať s miestnymi obyvateľmi". (npor. Donoval 7.10.1944 padol pri Jalnej). J. Lupták pokračoval: „Nebolo to celkom ľahké hľadať ľudí na kopanie zákopov. Najskôr sme vykopali až do hĺbky 4 m protitankový zákop s kolmými stenami od čadičového kameňolomu až po Hron, súčasne bol napustený aj vodou z Hrona. Tento prerušoval cestu do Starej Kremničky.

Keď si npor. Donoval preberal zákopy, ktoré sme vykopali na Šibeničnom vrchu a zistil, že sme hlinu dali pred zákopy, rozkričal sa na mňa: "Veď teraz už z ďaleka vidieť, kde sú rozmiestnené vojská". Všetku zeminu sme museli odnosiť vo veľkých košoch na seno, fúrikoch a pod.

Boje, ktoré potom nastali, neboli ľahké. Už samotné popisy historikov hovoria o tom, že niektoré jednotky boli úplne zlikvidované, padlo veľa vojakov, veď len keď vyjdete na Šibeničný vrch, si uvedomíte pohľadom na Žiarsku kotlinu, ako blízko je Janova Lehota, kde peší prápor "Orolín" utrpel stratu 397 vojakov. Niet po nich ani stopy.

Gustáv Donoval, nar. 1917 v Podzámčoku okr. Zvolen. Bol dôstojník, ktorý sa zúčastnil bojov Rýchlej divízie vo vojne proti Sovietskemu zväzu. V roku 1943 prešiel na sovietsku stranu a neskôr sa zúčastnil v SNP. Zomrel na následky smrteľného zranenia pri Jalnej v roku 1944. Po smrti bol povýšený do hodnosti kapitán.

Vráťme sa ešte trochu k dátumom. Jednotlivé boje sa začali 24. septembra 1944, keď nemecký pluk SS Schill postúpil od Handlovej k Dérerovmu mlynu a boje trvali asi do 7. októbra, keď bol Sv. Kríž definitívne obsadený nemeckou armádou. Nebol to jednoduchý postup. Bombardovanie nemeckými lietadlami cesty medzi Handlovou a Sv. Krížom, už 26. septembra dopadli prvé granáty na majer Kupča, na druhý deň bol vyhodený do vzduchu železničný a cestný most cez Hron. 2.októbra sa začali priame boje o Sv. Kríž nad Hronom. Asi nás ani veľmi neprekvapí, že nakoniec boli nemecké tanky na Šibeničný vrch privedené, cestu im ukázali niektorí z obyvateľov SvätéhoKríža.

Udalosti z dobýjania Sv. Kríža nad Hronom sa v minulosti uvádzali len ako partizánske boje slovenských, francúzskych a rakúskych partizánov, určite tu boli, ale význam armády sa jednoducho nedoceňoval.

V dubovom lesíku na úpätí Šibeničného vrchu zanechali stopy v podobe svojich hrobov dvaja mladí ľudia odkiaľsi z Horehronia. Jozef Daxner, 17-ročný a Ondrej Horniak, 20 ročný, tu spolu padli 5.10.1944, keď chceli zabrániť prechodu nepriateľských tankov s použitím "protitankovej päste", pričom ich zasiahla nemecká mína.

Ďalšou udalosťou, ktorá určite zmrazila obyvateľov Sv. Kríža nad Hronom, bol masaker, ktorý uskutočnila nemecká jednotka vracajúca sa 17.októbra z povstaleckého frontu pri Pitelovej. Táto jednotka narazila na dva domy rómskej osady, ktoré obývali dve hudobnícke rodiny. Tieto rodiny odmietli evakuáciu do okolitých dedín a lesa. Nemeckí vojaci tu zlikvidovali 24 členov Šarközyovskej rodiny - mužov, žien a detí. Tí, ktorí prežili streľbu, údajne neprestávali hrať, ale ich domy boli poliate benzínom a zapálené.

Jozef Lupták na túto udalosť spomínal: "Upálili ich zaživa, jedna žena z nich sa zachránila, bola celá spálená. Potom ju opatrovala moja mama. Oni boli hudobníci a považovali sa za občanov, ako hociktorí iní. Ostatní Rómovia z osady ušli do lesa. Kapelníkmi boli Jozef Šarközy a druhý Lajo Šarközy. Najskôr mali jednu kapelu, potom si založili druhú, no a keďže chceli dokázať, že sú hudobníci, hrali aj vtedy, keď dom bol už zapálený. Pohľad, ktorý zostal po zhorenom dome s ľuďmi, bol hrozný."

Toto miesto je teraz označené skromným pamätníkom, ktorý sa nachádza neďaleko spomínaného čadičového lomu.

Obsadením Sv. Kríža nad Hronom sa situácia akoby ukľudnila a dvojmesačnú bilanciu bojov a jej vplyv na život obyvateľstva, charakterizuje notár Obvodného notárskeho úradu vo svojom oznámení zo dňa 26. októbra 1944 ministerstvu vnútra nasledovne: "Obyvateľstvo obce Svätý Kríž nad Hronom utrpelo mimoriadne ťažké škody na majetku. Domy na 90 percent zasiahnuté strelami, strechy roztrhané, všetky okná rozbité. Požiarom boli zničené štyri domy. Na 60 percent domov – bytov bolo vyrabovaných vojskom. Hostince a obchody boli úplne vyrabované. Výživa obyvateľstva je ohrozená... Železničné spoje prerušené... Už vyše mesiaca nemáme lekára a lekáreň... Obyvateľstvo je nervove a morálne podlomené od vystátej hrôzy a biedy..."

Aj takýto bol kultový kopec nášho mesta Šibeničný vrch. 28. augusta 2019 sa na ňom opäť rozhorela vatra, ako pripomenutie si 75. výročia bojov za naše oslobodenie od fašistov.

 

Zdroj. Archív ATV, R.K.

Video: Oslavy SNP boli aj s vatrou na Šibeničnom vrchu

19093601S