Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Banskobystrický kraj zhodnotili ako zaostávajúci región so skrytým potenciálom

Dátum: 27.09.2020
Autor: Info Žiar nad Hronom
Počet videní: 342
Banskobystrický kraj zhodnotili ako zaostávajúci región so skrytým potenciálom

V ekonomickom raste mu vraj bráni dramatický pokles počtu obyvateľov.

Región plný rozdielov aj skrytého potenciálu. Čo zistili experti o Banskobystrickom kraji?

 

Banskobystrický samosprávny kraj, v spolupráci so Svetovou bankou a Európskou komisiou, pripravil unikátnu publikáciu pod názvom Banskobystrický kraj: Kľúčová dynamika regionálneho rozvoja. Tá sa podrobne zameriava na kľúčové príležitosti v regióne a na identifikáciu hlavných prekážok v jednotlivých oblastiach, ktoré bránia rastu.

Región plný rozdielov, ale aj zaostávajúci región so skrytým potenciálom, ktorému bráni v raste predovšetkým dramatický pokles počtu obyvateľov. Tak opisuje Banskobystrický kraj unikátna publikácia, ktorá je jedným z výstupov pôsobenia iniciatívy Catching-Up Regions (Dobiehajúce regióny) na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK).

Publikácia pod názvom Banskobystrický kraj: Kľúčová dynamika regionálneho rozvoja je dostupná v slovenskej verzii na stiahnutie online, rovnako je pre záujemcov pripravená aj jej anglická mutácia.

V minulosti bol Banskobystrický kraj jednou z najvyspelejších častí strednej Európy a napriek tomu, že je dnes druhým najmenej rozvinutým regiónom Slovenska, stále si zachováva potenciál, ktorý mu v minulosti pomohol prosperovať. Súčasnú situáciu v kraji sme podrobili dôkladnej analýze a na základe komplexného pohľadu na Banskobystrický kraj a na jeho rozdielnosť voči iným krajom sme charakterizovali nielen jeho potenciál, ale aj postupy a možnosti, ako čo najefektívnejšie využiť existujúce i budúce príležitosti,“ hovorí Janka Pálková, vedúca oddelenia Catching-Up Regions Úradu BBSK.

 

Spolupráca s expertmi

Publikácia vznikla spoluprácou medzi Svetovou bankou, Európskou komisiou, Banskobystrickým samosprávnym krajom a s podporou Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (v súčasnosti Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR).

Vyplynulo z nej, že potenciál vo viacerých odvetviach by mohli pozitívne ovplyvniť zahraničné investície, ale aj samotné nastavenie regiónu na využitie svojich aktív a výhod. Všetky výsledné tvrdenia sú v publikácii podložené preskúmaním rozhodujúcich ukazovateľov, ale aj samotnou históriou Banskobystrického kraja.

BBSK sa snaží situáciu zlepšiť a pracovať na opísaných riešeniach aj prostredníctvom iniciatívy Catching-Up Regions, do ktorej sa zapojil v marci minulého roka. Konkrétne ide o aktivity v oblasti školstva s orientáciou na trh práce, sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov, prepájania súkromného sektora a výskumu a integrovaného a udržateľného dopravného systému,“ doplnila Janka Pálková.

 

Odliv talentov

Na príklade Banskobystrického kraja sa jasne ukazuje nepredvídateľnosť regionálneho rozvoja. Je to historicky jedno z najmodernejších priemyselných území strednej Európy a centrum industrializácie Rakúsko-Uhorska v 19. storočí i priemyselného rastu Československa v 20. storočí.

Región v blízkosti veľkých centier obchodu ako Bratislava a Budapešť, oplývajúci nerastnými zdrojmi a prírodnými krásami, nevyzerá ako typický kandidát na zaostávanie. Aj napriek tomu má dnes však druhé najnižšie HDP na obyvateľa, druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti a druhé najnižšie mzdy na Slovensku, pričom vo všetkých spomínaných ukazovateľoch kraj ani zďaleka nedosahuje celoštátny priemer.

Región sa predovšetkým musí vysporiadať so svojou demografickou situáciou, ktorá sa pomaly mení na krízu ľudského kapitálu. Odliv mladých ľudí v ostatných rokoch zároveň znamená odliv talentov, ktorý je pravdepodobne jedným z faktorov prispievajúcich k poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku, a ktorý ešte viac stupňuje pretrvávajúci problém prirodzeného úbytku obyvateľstva.

 

Chýbajú veľké mestá aj cestná sieť

Nevýhodou regiónu je podľa zistení expertov aj nedostatok veľkých miest. Napriek tomu, že BBSK je štvrtým najpriemyselnejším regiónom v krajine, veľmi mu chýba podpora, ktorú mestá regionálnej ekonomike zvyčajne prinášajú. Najväčšie mestá kraja sú navyše relatívne malé a takmer úplne tu absentujú mestá strednej veľkosti.

Zlá dopravná dostupnosť rozdeľuje Banskobystrický kraj na dve časti, čím obmedzuje potenciál každej z nich. Zatiaľ čo zo severnej časti regiónu trvá cesta autom do Bratislavy menej než dve hodiny, dopravná dostupnosť ostatných častí kraja je až prekvapivo zlá. Nie je náhoda, že najmenej dostupné časti BBSK, juh a juhovýchod regiónu, sú zároveň najmenej rozvinutými oblasťami s najvyššou mierou nezamestnanosti a najnižšími mzdami.

Rozdiely medzi jednotlivými okresmi sa snažíme zmenšovať systematickou prácou, cielenými investíciami a podporou. Zakladáme sociálne podniky, prostredníctvom krajskej a oblastných organizácií cestovného ruchu aktivizujeme turizmus a na našich stredných školách sa snažíme vychovávať absolventov pre trh práce a nie pre úrady práce. Zameriavame sa na zlepšovanie služieb seniorom, podporu kultúry a do našich projektov a plánov zapájame aj verejnosť. Prostredníctvom Rozvojovej agentúry BBSK pomáhame obciam s písaním projektov i verejným obstarávaním. Veríme, že toto je cesta, ako v kraji udržať mladých a talentovaných ľudí a využiť naplno jeho potenciál,“ povedal predseda BBSK Ján Lunter.

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.